Ernest Stredňanský
televízny, divadelný režisér, novinár, spisovateľ
"Poznal som mnohých vynikajúcich amerických lekárov, ale primár Piovarči ich svojim pokojom, odbornosťou a ľudskosťou doslova prekonal. "
S rodinou emigroval do USA. Bez znalosti angličtiny sa za tri roky z nočného predavača Večierky, pomocnej sily a kulisára vypracoval na pozíciu režiséra, ktorý získal prestížneho televízneho „Oscara“ - EMMY AWARD. Po návrate na Slovensko podstúpil v NeoVízii laserovú operáciu sivého zákalu a tvrdí: „Takú fantastickú profesionalitu a ústretovosť som nezažil ani na klinikách v USA, kde som žil a pracoval viac ako tridsať rokov.“
Vždy nám je veľkou cťou, keď sa s nami pacienti podelia o príbehy svojho života. S mnohými by sme dokázali diskutovať celé hodiny. Ich turbulentné zážitky, životné hodnoty a sila prekonávať prekážky je motiváciou pre každého člena našej kliniky.
Vzácnu ľudskú stopu na nás zanechal náš pacient, televízny a divadelný herec a režisér, spisovateľ, novinár Ernest Stredňanský, ktorý v NeoVízii pred pár dňami podstúpil laserovú operáciu sivého zákalu. Jeho život plný zákrut a nevšedných zmien pripomína to, čo si väčšina z nás predstaví pod pojmom americký sen.
Predstanica Nemecko
Do roku 1968 pôsobil ako režisér a šéfrežisér Umeleckého programu Československej televízie v štúdiu Bratislava. Režíroval dnes už legendárne pondelkové inscenácie, chvíľky poézie, publicistické relácie, divadelné prenosy.
Spolu s deťmi a s manželkou sa mu po invázií vojsk Varšavskej zmluvy v šesťdesiatom ôsmom podarilo odísť do Viedne a odtiaľ do Nemecka. „Nebolo ľahké opustiť vlasť a všetko, čo mi bolo drahé. No musel som,“ spomína na vtedajšie obdobie E. Stredňanský. Režisér, ktorý si nadovšetko vážil priestor na individuálny rozvoj a slobodu, nezvládol žiť v krajine, do ktorej sa vrútili tanky ZSSR a osobnú slobodu tvrdo potlačili.
„Dodnes nemôžem zabudnúť na pohľad vojaka, ktorý spolu s ŠTB kontroloval prechod do Rakúska. V očiach mal toľko smútku a trpký úsmev na tvári, akoby nám mlčky hovoril – Ste šťastní, že môžete odísť...,“ spomína Ernest Stredňanský na moment, keď spolu s rodinou prekročili hranice. Vo Viedni mu veľmi pomohli najmä pracovníci rakúskeho rozhlasu a istý producent, pre ktorého mal pracovať už na Slovensku. Deťom vybavil dočasný pobyt vo viedenskom detskom domove a Ernestovi vstupné víza do Nemecka. V Nemecku im ponúkal bývanie vo svojom záhradnom domčeku istý miliardár na základe priateľskej intervencie právnika, strýka jeho súčasnej manželky Sylvie. Ernest získal miesto v Slobodnej Európe, ktorá ich posunula bližšie k ich americkému snu.
Slobodná Európa otvorila dvere do USA
„Zamestnanci Slobodnej Európy mali v tom čase úžasné privilégium – bez problémov dostali americkú zelenú kartu, aj keď museli prejsť zvyčajným imigračným procesom pre jej získanie. V Nemecku nám veľa ľudí pomohlo a snažilo sa nám vytvoriť pocit domova. Napriek ich nezištnej pomoci nás to však stále ťahalo do USA najmä preto, že môj otec prežil peklo v nacistickom koncentračnom tábore a na to nebolo ľahké zabudnúť.“
Po príchode do Washingtonu DC dostal ponuku učiť slovenčinu amerických diplomatov, ktorí mali v Bratislave otvoriť prvý americký konzulát. Z hlavného mesta ho to však ťahalo na západ. Zatiaľ čo manželka a dcéra pracovali v sieti rýchleho občerstvenia Jack in the Box, E. Stredňanský dúfal, že sa mu podarí preraziť v Hollywoode. Po príchode do Kalifornie mu istý Kórejčan, ktorý vlastnil predajňu potravín siete Seven Eleven, ponúkol miesto nočného predavača. Za dva pol dolára na hodinu predával pečivo, víno, kávu, žuvačky a všetko, čo nájdete aj v slovenskej Večierke od jedenástej večer do siedmej hodiny ráno. „Syn sa zamestnal hneď vedľa na benzínovej pumpe, manželka učila na špeciálnej škole v Monterey češtinu,“ spomína na začiatky v krajine, do ktorej prišiel bez znalosti jediného anglického slovíčka. V takejto situácii bol Hollywood len nereálnym snom.
Pomocný kulisár v KNTV
V Monterey (Kalifornia) sa zoznámil aj s miestnou komunitou ochotníckych hercov. „Takmer všetci mali americkú vysokú školu muzických umení. V herectve si však nevedeli nájsť džob. Cez deň pracovali najmä ako bankoví úradníci či v iných dostupných profesiách a vo voľnom čase si plnili svoj herecký sen.“ Skupina ochotníckych nadšencov ho postrčila opäť o krok vpred – do televízie KNTV v San José.
„Začínal som od piky. Najskôr ako pomocná sila, kulisár a kameraman za štyri doláre sedemdesiat centov na hodinu.“ Čoskoro ho povýšili na šéfa štúdia. Zodpovedal za všetkých kameramanov a obslužný personál. „Túžil som opäť robiť réžiu, tak som si zaumienil, že sa čo najskôr musím naučiť perfektne po anglicky. Drel som ako kôň, učil som sa každú voľnú minútu.“
Vyplatilo sa. O tri roky ho menovali režisérom spravodajstva a reklamy. Režíroval aj vlastné televízne programy. Za jeden výnimočný, „Christmas in San José“, získal prestížneho televízneho ´Oscara´, cenu Emmy Award. Začal vyučovať externe televíznu produkciu na univerzitách v San José a v San Franciscu.
Po desiatich rokoch práce v televízií prišla ponuka na pozíciu redaktora Hlasu Ameriky vo Washingtone D.C.. „Zachcelo sa mi znova šepkať slová moja rodná“ – spomína slovami básnika. „Absolvoval som riadne výberové konanie a deväť zvyčajných previerok, vrátane FBI.“ V Hlase Ameriky zostal do dôchodku aj so svojou druhou manželkou, herečkou a dlhoročnou režisérkou Slovenského rozhlasu Sylviou Stredňanskou, bývalou manželkou slovenského herca Ivana Letka, ktorá ostatné dva roky prežité v Amerike pracovala tiež v Hlase Ameriky ako externá redaktorka.
Na LenSx ho inšpiroval práve herec Ivan Letko
„Môj prvý manžel Ivan mi nedávno spomenul, že v NeoVízii podstúpil operáciu sivého zákalu laserom a je nesmierne spokojný. Ernesta trápil sivý zákal už v USA, ale zákrok stále odkladal. Ivan nám všetko ospieval a tak sme samozrejme chceli tú najlepšiu metódu,“ prezrádza šarmantná Sylvia, ktorá manžela sprevádzala na zákrok aj každú kontrolu.
„V NeoVízii som zažil niečo fantastické, čo by som na slovenskej klinike normálne nečakal. Keď prídete na Slovensko po rokoch z USA, ste trochu skeptický. Na klinike som však našiel perfektnú profesionalitu, ľudskosť, ústretovosť. Poznal som mnohých vynikajúcich amerických lekárov, ale primár Piovarči ich svojim pokojom, odbornosťou a ľudskosťou doslova prekonal. Doktorka Smorádková nám pred zákrokom celý proces precízne, ľudsky a trpezlivo vysvetlila. S manželkou ju dnes nenazveme inak ako ´klasa profesorka´. Po operácii sivého zákalu laserom samozrejme skvele vidím. A nielen to. Vďaka neuveriteľnému ľudskému prístupu na tejto klinike sa mi doslova rozžiaril svet.“
