"Už prvý deň, pár hodín po operácii, som dokázal prečítať jasne všetko navôkol."
Predstavte si, že slávite výnimočné jubileum a vaši najbližší sa pretekajú v tom, kto vám vymyslí ten najoriginálnejší dar. Okrem obligátnych podarúnkov, ktoré sa dajú vystaviť na poličkách, vypiť alebo zjesť, nie sú raritou ani biele obálky.
Prekvapenie v obálke
„Aj ja som na päťdesiatku dostal takú obálku. V rodine sme traja bratia, okrúhliny sme mali jeden po druhom. Bol som presvedčený, že v nej bude spoločná letenka niekam na futbal. Keď som ju otvoril, dostal som šok. Bratia, z ktorých jednému v NeoVízii doslova zachránili zrak, ma postavili pred hotovú vec: darovali mi na päťdesiatku operáciu PRELEX, nový zrak bez dioptrií na čítanie aj do diaľky. A cuknúť sa už nedalo. Nevykríkol som wow, potreboval som to predýchať. Vedeli však, že som operáciu PRELEX v NeoVízii už sám zvažoval. A tak len veci mierne pomohli, vďaka čomu nabrala rýchlejší spád,“ smeje sa Bystrík, najmladší z troch bratov Starečkovcov.
„Dnešné chirurgické technológie sú už špičkové. Vedel som, že som v rukách dokonalých odborníkoch, všetko o PRELEXe som si naštudoval dopredu. Poznal som výsledky práce tímu kliniky v podobe spokojných pacientov a vyriešených závažných očných diagnóz. Videl som, ako precíznym plánovaným zákrokom zachránil tím NeoVízie doslova zrak aj môjmu bratovi. Už prvý deň, pár hodín po operácii, som dokázal prečítať jasne všetko navôkol,“ spomína na zákrok, pri ktorom mu primár NeoVízie MUDr. Radovan Piovarči implantoval trifokálne vnútroočné šošovky, ktorými ho zbavil dioptrií na čítanie aj do diaľky a zabezpečil mu aj dokonalé videnie na strednú vzdialenosť.
Obmedzujúce okuliare
Okuliare na čítanie aj do diaľky dokážu podľa Bystríka Starečka život človeku pekne osladiť. „Neustále musíte ostriť zrak na rôzne vzdialenosti a ani multifokálne sklá nie sú ideálne. Napriek reklame, dokonalým rámom, kvalitným úpravám skiel ma obmedzovali. Lacné samozrejme neboli, ale operáciu som nezvažoval z týchto dôvodov. Podnikám so zváracou technikou a okuliare mi v každodennom živote dávali zabrať. V skladových priestoroch som sa nevedel pohybovať v najvyšších rovinách ako bolo potrebné. Všetky okuliare mierne skresľujú. Vzdialenosti sú v nich jemne posunuté, toto skutočne nebolo dokonalé videnie. Boli chvíle, keď za mňa kvôli nedokonalému zraku museli zaskočiť kolegovia.“
Problém s okuliarmi vnímal okrem práce aj pri svojom najobľúbenejšom koníčku – pri jazde s veteránmi. Spolu so synom renovuje autá z prvej polovice dvadsiateho storočia a keď ešte radšej opraveného tátoša s príbehom osedlá a premávajú sa (nielen) po miestnych uliciach. „Človeka to pohltí. Veteránom venujem aj tisíc hodín ročne. Okrem opráv organizujeme veteránske akcie a chodievame aj na akcie k susedom. Ako hovoria naši bratia Česi hovoria, Kto se hraje, nezlobí. Teším sa, že mi operácia dala celkom nový rozmer v živote. Všetko je zrazu iné. Bez obmedzení.“