1. Práve čítate:
2. Hlavná stránka
3. Naši pacienti
4. Zuzana Graňáková

Zuzana Graňáková

"Svoj nový bystrozraký zrak oceňujem aj v noci a za volantom, kde konečne vidím tak, aby som jazdila bezpečne."

„Okuliare som nosila od svojich jedenástich. V osemnástke som si povedala, že na stužkovú v nich za nič na svete nepôjdem. A tak som si kúpila prvé kontaktné. Prvý pár som si nasadzovala štyri hodiny. Už vtedy som premýšľala, že sa dioptrií zbavím raz a navždy bezbolestnou operáciou očí femtosekundovým laserom. Vtedy som však nemala na zákrok peniaze a tak som sa rozhodla začať so šetrením. Navyše mi niekto vtĺkol do hlavy ´kačicu´, že vraj operáciu treba posunúť až po prvom dieťati. Uverila som fámam, dnes našťastie viem, že pri operáciách femtolaserom už na pôrod nie je nutné čakať.“

 Očná fóbia

Zuzanu však trápil väčší problém, ako len obyčajné predsudky. Od malička trpela fóbiou zo všetkého, čo súviselo s očami.  „Nemohla som sa pozerať na zábery z vyšetrení, tobôž nie sledovať na videách operačné zákroky. Vlastne som nechápala, že som si vôbec bola schopná vložiť ich do očí šošovky.“

 Nadišiel moment, kedy sa Zuzka rozhodovala pre konkrétnu metódu a konkrétnu kliniku. „Čítala som si jednotlivé recenzie a vyhodnotila som si ju ako to najlepšie pre moje oči. Už na precíznom vyšetrení, ktoré trvalo takmer štyri hodiny, som dostala stres. Uvedomila som si, že sa budem musieť prekonať strach.“

Strach vs. pokoj na sále

Termín operácie mala o dva týždne. Celých štrnásť dní vraj na nič iné ani nemyslela.

„Ráno som na kliniku prišla uplakaná, skutočne som celé ráno plakala od strachu. Celý operačný tím počnúc pani doktorkou Smorádkovou až po tím skvelých sestričiek ma však úžasne upokojil a tak som sa už po pár minútach na klinike cítila pokojne. Všetci boli takí milí, že som sa nesmierne hanbila za moje fňukanie.“

Zuzka si na sálu priniesla aj vlastného plyšového medveďa. „S ním ma však dnu žiaľ nepustili, musela som sa uspokojiť s erárnym.“

Lepšie ako v najlepších šošovkách

Už večer v deň zákroku vrak prežívala „rozprávku“. „Nič ma nebolelo, nemala som žiaden pocit suchého oka. Navyše, ráno som videla tak dobre, ako som nikdy v živote nevidela ani s najlepšími okuliarmi či kontaktnými šošovkami. Najúžasnejšie je, že si okamžite dovidím na dcérku. Konečne vidím, kam jej spadol cumeľ a nemusím šmátrať po slepiačky po všetkých šuflíkoch.“

Ako by opísala jej nový život po femtoLASIKu? „Ako celkom nový život. Je to skvelý pocit. Svoj nový bystrozraký zrak oceňujem aj v noci a za volantom, kde konečne vidím tak, aby som jazdila bezpečne.“