Zoroslav Martinec
Lyžiarsky pretekár

"Prvýkrát som pretekal s novými dokonalými očami – videl som od štartu až do cieľa, perfektne"

Pred viac ako šesťdesiatimi rokmi vyhral svoje prvé lyžiarske preteky. ,,Pred troma rokmi mi lekárka diagnostikovala sivý zákal. „Na svahu som videl rovnako zle v okuliaroch aj bez nich. Pri operácii mi primár implantoval multifokálne šošovky, ktoré ma zbavili dioptrií na čítanie aj do diaľky,“ prezrádza lyžiarsky pretekár, ktorý už dva mesiace po operácii vyhral svoju ďalšiu medailu.

„Už ako malý fagan som sa hýbal a skúšal každý možný šport. Lyžovať som začal v roku 1946, ako žiak tretej ľudovej v Tatranskej Lomnici som mal základy lyžovania za sebou,“ spomína geológ Zoroslav Martinec (75), ktorý sa celý život stará o vrtné súpravy. „Učitelia nechceli, aby som lyžoval. V tej dobe bolo veľmi málo trénerov, pre lyžiarov to v tých časoch nebolo najľahšie obdobie.“

V roku 1954 vyhral svoje prvé okresné preteky. Nasledovali krajské a prvá strieborná medaila z Majstrovstiev Československa. Už o tri roky neskôr sa stal súčasťou Národného mužstva československého a dostal lyže Kestler od štátu.

Za Československo odlyžoval desiatky majstrovstiev.

Osudné sa mu stali až Majstrovstvá Československa v Beskydách. „Štyristo metrov pred cieľom v ostrej zatáčke sa mi vypli lyže. Dopadal som na bubny, viac krát som sa otočil až som chrbtom padal smerom do lesa. Narazil som do jedle tak, že ma celého obsypala šiškami.“ Skončil s polámanými rebrami a nasledujúcich tridsať rokov si lyže viac neobul.

Šport mi dáva radosť žiť

V roku 1995 prišiel zvrat. „Kamarát ma presvedčil, aby som opäť začal pretekať.“ Dnes má doma na jednom páre lyží zavesených viac než stovku slovenských aj svetových medailí vrátane Talianska či USA.

Pohyb na vzduchu je podľa pána Martinca najprirodzenejším receptom na radosť zo života. O to viac by sme mali k športu viesť aj našich najmenších. „Kedysi som trénoval deti aj detské oddiely. Aktivita a šport učí naše deti správnym hodnotám. Je mi smutno, keď vidím, že spoločnosť už dnes najmenších k športu tak intenzívne nevedie. Mnohým sa dnes nechce hýbať, radšej si zahrajú počítačové hry, ich horami je dnes počítač.“

Nevidel som s okuliarmi ani bez nich

Zhruba pred troma rokmi mu lekárka na ľavom oku diagnostikovala ochorenie sivého zákalu. „Nosil som okuliare na diaľku aj na čítanie, minulý rok som však zistil, že sa mi stav začal rapídne zhoršovať. V septembri som sa vybral lyžovať na rakúsky Hintertux. Celý čas bolo nádherné počasie, no ja som už ani v okuliaroch nedokázal poriadne rozpoznať okolie. Za jazdy som videl rovnako zle v okuliaroch aj bez nich. Preto som už veľakrát nedošiel v poslednej dobe ani do cieľa. Stačí zlomok sekundy a nezbadal som nerovnosť.“

Veril som, že to zlepšia nové sklá, no optika ma sklamal, mne už vraj pomôže len operácia sivého zákalu. Odporučil mi NeoVíziu.“

S primárom sa rozprávali o lyžiach

„Operácia dopadla výborne, s pánom primárom sme sa rozprávali o horách a o lyžovačke, on robí skialpinizmus. Chodieva na Chopok cez žľaby na Dereše. Ani neviem, ako vďaka jeho pokojnému naturelu a nášmu rozhovoru bleskovo operácia skončila.“ Ako hovorí, mesiac po operácii už vidí aj to, čo by nemusel. „Na susedku dovidím už aj z okna. Hovorím jej – dokelu, veď ty si pred operáciou nemala jedinej vrásky a zrazu si celá vráskavá! Hneď mi vynadala, no bolo mi to treba,?!“ smeje sa sympatický športovec.

„Pani doktorka Smorádková, pán primár a celá klinika mi vrátila tú najväčšiu slobodu na svete. Zahodil som okuliare na čítanie aj do diaľky.

Necelé tri mesiace po zákroku už Zoroslav Martinec vyhral na Memoriáli Jozefa Krasuľu FIS Masters a Slovenskom pohári MASTERS na Štrbskom plese zlatú medailu. „Medailu som priniesol ukázať aj mojej obľúbenej pani doktorke Smorádkovej, ktorá mi dodávala počas vyšetrenia aj pred operáciou toľko odvahy. Prvý krát som pretekal s novými dokonalými očami – videl som od štartu až do cieľa, perfektne. Ďakujem.“

Hore Tlač