Dušan Knap
Fotoreportér a dobrodru
"Moje nové 150%.né videnie mi otvára nový svet."
Fotoreportér, novinár, vytrvalostný športovec a dobrodruh prežíval roky adrenalín s okuliarmi na nose. Po tom, ako ho za polárnym kruhom prepadli miestni narkomani a spolu s peniazmi prišiel aj o ´optiku´, rozhodol sa s ´dioptrickou závislosťou´ skoncovať. „Na výpravách a pri športe mi išli na nervy,“ prezrádza. Rozhodol sa postúpiť najnovšiu svetovú laserovú metódu NeoSMILE 3D, ktorá je určená aktívnych ľuďom, predovšetkým športovcom.
„Dlhodobo sledujem možnosti laserovej očnej chirurgie. Oči sú pre mňa najdôležitejším zmyslom života (ostatné zmysly nazývam nezmysly:-) . Zákrok som dlho odkladal. Čakal som, kým očiari prídu s niečím dokonalým a úžasným. Množstvo mojich priateľov podstúpilo technologicky dinosaurí zákrok ešte pred desiatimi rokmi, pri ktorom im dioptrie odstraňoval excimer. Po vyhodnotení všetkých metód a laserov som si povedal – teraz je ten pravý čas. Metóda SMILE, pri ktorej chirurg pracuje iba s femtosekundovým laserom, prišla na tento svet pre ľudí ako ja,“ uvažuje nahlas Dušan Knap, ktorý nosil dioptrické okuliare od tretej triedy základnej školy.
Pri fotení kvôli – 4,5 dioptriám výrazné nepohodlie necítil. „Profesionálne aparáty majú už dnes na rozdiel od amatérskych citlivé svetelné veľké hľadáčiky. Dokážete si nimi dioptrickú očnú chybu skorigovať manuálne. Fotil som vždy v okuliaroch, kontaktné šošovky mi nesadli. Videl som v nich protisvetlá ako hviezdičky, či priam Newtonove krúžky. Najviac ma trápila neustála ´spotreba´. Každý rok som kupoval nový rám aj dvakrát. Občas som ich rozdrúzgal pádom z bicykla. Častejšie som ich však rozhegal prikladaním objektívu ku tvári. Poviem vám, bol to riadne drahý dioptrický špás!“
Problémy pri športe
Horšie to už bolo pri športe. Tridsať rokov pohybu s dioptrickou ´okrasou´ mu stačilo. Okuliare mu komplikovali najmä náročné behy vo vysokohorskom teréne. „V horách vás kedykoľvek prekvapí hmla a mráz. Kedykoľvek sa vám zo sekundy na sekundu zarosia. Pokiaľ sa to stane ostrozrakému bežcovi, ľahko ich odloží. Pri mojich – 4.5 dioptriách som si to slepý ako krtko nemohol dovoliť. Hoci som používal mini okrúhly rám a minerálne sklá, vždy mi uberali na pocite ´slobody´. Keď sa po nepravidelnom horskom teréne ponáhľate do cieľa, každé zhoršenie videnia negatívne ovplyvní výsledok aj vaše pohodlie.“ S dioptrickými okuliarmi si zažil počas prehánok a búrok svoje aj na horskom bicykli. „Šliapete do pedálov do nitky zmoknutý. Pod vami tony blata zmiešaného s koreňmi stromov a s kameňmi. K tomu neostrý pohľad, cez ktorý nevidíte, kade idete. V týchto chvíľach sa aj moutainbike môže stať životu nebezpečným dopravným prostriedkom.“
Za tie roky si na ne zanadával aj počas športov vo vode „Na kajaku či pri yachtingu vám voda neustále strieka do očí. Nehovoriac o búrkach, ktoré vás môžu chytiť na mori. Okuliare si musíte neustále utierať. Sú momenty, kedy pre zarosené sklá nevidíte terén pred sebou a to môže predstavovať riziko. Na divokej vode na rafte sa kedykoľvek môžete s kajakom prevrhnúť a o svoje ´náhradné oči´ veľmi ľahko prísť.“
U eskimákov bez okuliarov
V najväčšom polárnom meste Vorkute, 200 km severne za polárnym kruhom, si s okuliarmi prežil doslova hororové momenty. Vybral sa na sólo expedíciu k vnútrozemským eskimákom - Nencom. V teplotách okolo mínus päťdesiat s nimi strávil päť týždňov v ich tábore na úpätí Polárneho Uralu. „Po návrate do mesta obývaného Rusmi ma počas polárnej noci prepadli štyria miestni narkomani. Zbili ma do bezvedomia a ukradli mi všetko, čo som mal - peniaze, fotoaparáty a počas konfliktu mi rozbili okuliare.“ Fotograf upadol do bezvedomia. V treskúcej zime sa so prekopnutým kolenom doplazil ku kamarátovi lekárovi. „Na druhý deň polícia prehľadávala miesto činu a v snehu našla jediné – moje pokrútené dioptrické okuliare. Tie momenty bez nich však boli náročné.“ Dodnes ich má odložené ako memento, že na bádateľské cesty sa oplatí ísť radšej so zoperovanými očami.
Usmiatym pacientom iba SMILE
„V NeoVízii som sa plne zveril do rúk doktorke Smorádkovej a primárovi Piovarčimu. Sú pre mňa absolútne chirurgické kapacity, ktorých odbornosti úplne dôverujem. Po kompletnom očnom vyšetrení a zhodnotení môjho životného štýlu plného športu a pohybu, mi ako najlepšiu metódu navrhli práve NeoSMILE 3D.“ Pred zákrokom nepociťoval žiaden strach. „Nemal som dôvod, v lekársky tím NeoVízie mám absolútnu dôveru. Samotné laserovanie sa mi nenormálne páčilo. Na chvíľu som sa ocitol vo vesmíre a vnímal originálnu svetelnú šou. Ako by som si niekde zaplatil adrenalínový svetelný zážitok. Obava, že prídem o svoj najdôležitejší zmysel, sa nenaplnila. Snažil som sa vnímať každý detail laserového postupu.“
„Mám pocit, akoby som sa s celým lekárskym a chirurgickým tímom poznal už detstva. Počas vyšetrenia, zákroku aj pooperačných kontrol sme sa bavili ako priatelia. V Neovízii som našiel ľudí na rovnakej ľudskej úrovni. Počnúc doktorkou Smorádkovou, recepciou, sestrami až po chirurgický tím. Sú pohodoví, zábavní, uvoľnení, no najmä v každej sekunde dokonalí profíci. Počas zákroku primár komentoval každý jeden rok. Profesionálne, no uvoľnene, neformálne, ľudsky zároveň. Doteraz som v príjemnom šokovom stave z toho, ako príjemne celý zákrok prebieha. Musím povedať, že oveľa viac, ako bežná kontrola u zubára.“
Šlofík vo vlaku
Priamo po operácii ho mal domov odviesť kamarát. Plány sa však zmenili. „Nakoniec som si zobral vlak. Cestu Bratislava – Piešťany som prespal. Doma som si dal ďalšieho krátkeho šlofíka a večer som išiel ku kamošovi stiahnuť a upraviť fotografie zo svojho zákroku. Manželka mi na večeru pripravila špargľu, pokecali sme o výnimočnom dni a zavesil som okuliare na klinec.“ Doslova. „Majú miesto nad dverami. Dnes som do steny zatĺkol klinec a svoje posledné okuliare som na ne doslova povesil. Ešte nad ne vyryjem Rest In Peace (RIP).“ Ráno otvoril oči a skonštatoval: „Hurá, ja skutočne vidím! Obmedzenia rýchlo vystriedalo presvedčenie, že som spravil jedno z najlepších rozhodnutí vo svojom živote. Už na druhý deň na kontrole mi pani doktorka namerala 120 a 150%né videnie. No nie je to nádhera?
Kto je Dušan Knap?
Fotoreportér, bádateľ, športovec, dobrodruh. Ako fotograf – novinár pracoval pre známe slovenské denníky, britskú agentúru Reuters a francúzsku AFP. Mieril objektívom na politikov, bezdomovcov, ale predovšetkým obyčajných ľudí, dokumentoval zdravotné projekty v Afrike a vo vzdialených kútoch našej planéty. Dobrodružná povaha ho zaviala do sibírskej tundry, k vulkánom na Kamčatke či k eskimákom za polárny kruh. Venuje sa fotografovaniu, výučbe fotografovania , vytrvalostnému horskému behu, lezeniu, skialpinizmu, cyklistike, morským kajakom.
