1. Práve čítate:
2. Hlavná stránka
3. Naši pacienti
4. Ján Tóth

Ján Tóth
Strelec a zoológ

"Znova vidím, ako keď som mal 20 rokov."

„Celý život som videl výborne. Už ako malý chlapec som súťažne strieľal a so streľbou som aktívne pokračoval aj na vojne. Za socializmu sa tejto disciplíne príliš nedarilo, tak som presedlal na motorizmus,  motorky a pretekárske autá. Túžil som ísť na Formulu 1 a kvôli tomu som začal písať a fotiť pre Svet socializmu, “ hovorí nadšený strelec, ochranca prírody a zoológ Ján Tóth.

Vďaka práci fotoreportéra si splnil svoj životný sen – šesť krát ho z redakcie vyslali na reportáže z Formuly 1. „Pri fotení a písaní na stroji sa mi začal výrazne zhoršovať zrak, bol som typický rozlietaný fotoreportér.“ Popri práci si spravil zbrojný preukaz a začal pravidelne súťažiť na Majstrovstvách Slovenska. Každý rok prejde prísnou kvalifikáciou, ktorá zo 750 strelcov vyberá 36 s najpresnejšou ´muškou ´ a pravidelne patrí k slovenskej elitnej pätnástke. „My strieľame však len do papierových terčov. V živote by som nestrelil do ničoho živého, do žiadneho zvieraťa.“

Slabá zbraň alebo zrak?

„Oči však už nestíhali. Najskôr som chybu videl v zbrani, ale keď som si zadovážil kvalitnú výbavu, pochopil som, že môj problém bude s očami. Začal som pri streľbe používať okuliare na čítanie, ale nebolo to ono. Po každom výstrele som si ich musel zložiť a očistiť. Pri časovom limite som sa nestíhal sústrediť,  nebolo to ono. Terč na 50 – 100 metrov som už jednoducho riadne nevidel.  Strieľame s otvorenými mieridlami, nepoužívame dioptrie ako poľovníci. O to viac mi slabý zrak  všetko zhoršoval.“

Najviac problémov však dioptrie na čítanie aj do diaľky spôsobovali vyštudovanému zóologovi pri jeho najväčšej vášni – pozorovaní a dokumentovaní dropov. V štátnej ochrane prírody ho pridelili na chránené vtáčie územie Syslovské polia, kde strážil, staral sa a monitoroval dropa fúzatého.

Lochneská príšera, ktorú nikto nevidel

Dvadsať rokov vstával ráno o štvrtej, aby stihol ešte za tmy prísť na dropove územie. „Nebolo to zamestnanie, ale moje poslanie. Drop je naša slovenská lochneská príšera. Každý vie, že existuje, ale nikto ju nevidel,“ smeje sa Ján Tóth, ktorý pozorovaním mláďat, zvykov a vlastností  vtáka strávil dlhé roky svojho života.

„Drop je veľmi plachý, pustí vás k sebe maximálne na vzdialenosť 500 metrov. Celé roky som stále pozeral do ďalekohľadu a oči mi začali ešte viac slabnúť,“ spomína milovník a ochranca prírody, ktorý o dropovi fúzatom nakrútil v spolupráci so Slovenskou televíziou unikátny dokument.

„Koncom 60. rokov žilo na žitnom ostrove okolo 2000 dropov. Dnes ich máme na Slovensku len 286. Podarilo sa nám dosiahnuť, aby u nás znova zahniezdili. Drop je najväčší lietajúci vták v Európe. Je vysoký jeden meter a pri váhe 32 kíl je to skôr obrovská lietajúca srnka. Dožíva sa 36 rokov, je vynikajúci letec (na jeden krát preletí aj 30 km) a má vynikajúce oči. Asi chodí na pravidelné prehliadky a zákroky do NeoVízie,“ vtipkuje Ján Tóth o vtákovi s trojmetrovým rozpätím krídel a stopou, ktorá nápadne pripomína chodidlo dinosaura.

Partnerom si vyberajú samičky

Najviac ho však fascinuje spôsob dropieho dvorenia. „Samčekovia sa postupne rozostavia na vzdialenosť tridsať štyridsať metrov od seba, spravia zo seba impozantnú guľu a predvádzajú sa samičkám.  U dropa je nadväzovanie ľúbostného vzťahu úplne iné ako vo zvyšku prírody. To samičky prichádzajú bližšie, obzerajú si samčekov a rozhodujú sa, ktorého si vyberú. Ak sa im jeden nepáči, prejdú k ďalšiemu.“

Intenzívne sledovanie prírody mu podľa vlastných slov výrazne oslabilo zrak. „Keď som nestrieľal, oči som upieral do ďalekohľadu.  Vo fujavici, v daždi, cez Vianoce, na Nový rok, stále som bol vonku a monitoroval. Po zbere dát v kancelárii hodiny som nahadzoval údaje na špeciálnej mape cez GPS. Moje oči si nemali kde oddýchnuť. Na mobil som nedovidel bez lupy. Až vďaka nej som pochopil, ako rýchlo mi odchádza zrak.“

Vidím mušku na 100 metrov

Začal premýšľať nad odstránením okuliarov na čítanie aj do diaľky. „Zistil som, že NeoVízia má s metódou PRELEX najdlhšie a najväčšie skúsenosti. Nemal som nad čím váhať. Investoval som do seba a to je najlepšia investícia na svete. Nový zrak je najviac, čo si človek môže želať. Znova vidím, ako keď som mal 20 rokov. Pätnásť rokov som uvažoval o operácii. Počkal som si na PRELEX v NeoVízii, ktorá je najväčším expertom. Doktorka Smorádková a primár Piovarči sú neuveriteľné kapacity a úžasní ľudia. Pani doktorke som vyrozprával do detailov, čomu sa venujem, dal som jej rozmery, do akých potrebujem vidieť. Perfektne mi na mieru vybrala vnútroočné šošovky. Doslova mi prispôsobila oči na streľbu na 25 – 50 a 100 metrov. Dnes vidím vynikajúce na blízko aj do diaľky. Som zvedavý, ako mi nový zrak zlepší výsledky v streľbe na terče.“