1. Práve čítate:
2. Hlavná stránka
3. Očné chyby a ochorenia
4. Farbosleposť

Farbosleposť

Farbosleposť je porucha farebného videnia očí. Je to očné ochorenie, ktoré postihuje hlavne mužov.

„Poruchou farebného videnia sú postihnutí prevažne muži, približne 8 % a iba asi 0,4 % žien,“ uvádza primár očnej kliniky NeoVízia, MUDr. Radovan Piovarči. Podľa lekárov je príčinou tohto javu najmä dedičnosť. „Poruchy farbocitu sa viažu na pohlavný chromozóm X. Muži majú kombináciu chromozómov XY, zatiaľ čo ženy nosia vo svojej genetickej výbave dva chromozómy X. Aby trpela farbosleposťou žena, museli by sa u nej spárovať dva postihnuté chromozómy, zatiaľ čo mužovi stačí len jeden chromozóm s vrodenou chybou,“ vysvetľuje primár Piovarči.

Prečo niektorí nevidia farby

Farbosleposť alebo poruchu farebného videnia ľudského oka ako prvý odborne popísal britský chemik a fyzik John Dalton v roku 1794. Sám touto chorobou trpel a práve podľa neho je farbosleposť vo svete známa aj ako daltonizmus. Ako k farbosleposti dochádza? Sietnica oka je husto posiata dvoma druhmi buniek: tyčinkami a čapíkmi. Zatiaľ čo tyčinky sú zodpovedné za vnímanie svetla, čapíky umožňujú vidieť farebne. Pre každú základnú farbu – teda pre červenú, zelenú a modrú – existuje jeden druh čapíkov. Preto pokiaľ dôjde ku vrodenej poruche vývoja čapíkov, napríklad pre červenú farbu, človek nie je schopný svojim okom rozoznať červenú.

Najbežnejšou formou farbosleposti je zhoršené vnímanie červenej a zelenej. „Asi 80% farboslepcov má ľahšiu poruchu vnímania zelenej farby a 25% poruchu ťažšiu. Ľahkú poruchu vnímania červenej farby má 10% ľudí a 15% trpia poruchou ťažšou,“ hovorí MUDr. Piovarči. Menej častá je farbosleposť na modrú farbu. Úplná strata schopnosti rozoznávať farby, teda situácie, kedy by človek vnímal svet iba čiernobielo, je ale oproti tomu úplne minimálna.

U niektorých profesií je schopnosť zdravého videnia nutnosťou. Napríklad profesionálni vodiči musia podstupovať pravidelné testy zraku minimálne raz za dva roky. Medzi vodičmi amatérskymi ale už nie je situácia taká jednoznačná. „Účastník cestnej premávky by mal mať normálny farbocit alebo rozlišovanie farieb. Ale podľa nových výskumov je asi 1,5 -2,0 % účastníkov cestnej premávky postihnutých poruchou vnímania červenej farby. U týchto ľudí musíme predpokladať, že obzvlášť znečistené brzdové a obrysové svietidlá spoznajú neskôr, alebo vôbec nie,“ varuje MUDr. Piovarči.

Odhalenie farbosleposti

Farbosleposť sa dá odhaliť pomocou špeciálnych schém.

Oční lekári a optometristi majú tzv. pseudoizochromatické tabuľky, ktoré slúžia na skríningové vyšetrenie farbocitu. Obsahujú body rôznych farieb a rôzneho jasu a vytvárajú písmená, číslice alebo tvary na pozadí odlišne sfarbených bodov. Pacient bez poruchy farbocitu vidí znaky jasne a dokáže ich identifikovať. Pacient s poruchou farbocitu znaky nespozná a neidentifikuje. „Bohužiaľ, liečenie tejto geneticky podmienenej poruchy v súčasnosti nie je možné,“ hovorí MUDr. Piovarči.