1. Práve čítate:
2. Hlavná stránka
3. Očné chyby a ochorenia
4. Krátkozrakosť

Čo je to krátkozrakosť

Krátkozrakosť, odborne myopia, je dioptrická očná chyba, ktorá spôsobuje zhoršené videnie do diaľky. Vzniká najčastejšie v detskom veku alebo v puberte, ale môže sa zistiť aj oveľa neskôr. Počas rastu dieťaťa sa chyba zhoršuje a medzi 20. – 25. rokom života sa v súvislosti s ukončením rastu zvyčajne ustáli a jej stupeň sa nemení.

V niektorých prípadoch sa môže krátkozrakosť s pribúdajúcim vekom zhoršovať. Je to jedna z najčastejších očných chýb - diagnostikuje sa u viac než 30% ľudí a ich počet stále rastie.

Krátkozrakosť je väčšinou spôsobená tým, že oko je dlhšie než oko zdravé V dôsledku toho potom obraz sledovaného predmetu (pri pohľade do diaľky) dopadá pred sietnicu a na sietnici je rozostrený. To je ale len jedna z príčin. Krátkozrakosť býva spojená aj so zmenami optického aparátu oka a s niektorými očnými ochoreniami, ako je napríklad cukrovka, sivý zákal alebo ochorenia rohovky a očnej šošovky, kedy dochádza k zmenám ich zakrivenia.

Krátkozrakosť je vrodená a geneticky daná chyba, môžu ju však ovplyvňovať aj tzv. environmentálne príčiny, teda napríklad zvýšená námaha pri štúdiu a častom čítaní, sledovaní televízora či práci na počítači a podobne.

Veľkosť vady sa vyjadruje v mínusových dioptriách. Jednoduchá (nízka) krátkozrakosť (do -3,00 dioptrie) a mierna (stredná) krátkozrakosť (od -3,25 do -6,00 dioptrie) sa objavuje počas školskej dochádzky a po ukončení rastu, okolo 20. roku veku, sa už nestupňuje. Pri ťažkých (vysokých) stupňoch chyby (nad -6,00 dioptrie) rozlišujeme stredne ťažkú krátkozrakosť, ktorá sa po 20. roku života postupne prestáva zhoršovať a chybu progresívnu, pri ktorej dochádza každý rok k zhoršeniu o 1 až 4 dioptrie. V tomto prípade sa vada prestáva rozvíjať okolo 30. roku veku. 

Ako sa krátkozrakosť prejavuje

Krátkozraký človek pri sledovaní vzdialených predmetov priviera oči, nevšimne si známych ľudí, ktorých stretne, deti sediace v zadnej lavici vidia zle všetko, čo sa deje pri tabuli aj čo je na nej napísané, a v súvislosti s tým sa nedostatočne sústredia.

Dieťa postihnuté krátkozrakosťou sedáva pri sledovaní televízora veľmi blízko pred obrazovkou a píše alebo číta s hlavou veľmi blízko pri zošite alebo knihe. Videnie do blízka je však bezproblémové a ostré, od určitej vzdialenosti je však zhoršené. Vzdialenosť, na ktorú krátkozraký človek dobre vidí, je tým kratšia, čím je chyba väčšia. Vždy záleží na stupni krátkozrakosti a na veku človeka. Zhoršené videnie do diaľky ovplyvňuje život človeka počas školskej dochádzky a štúdia, ako aj pri vrcholovom a rekreačnom športe, pri šoférovaní, vo voľnom čase (záľuby a záujmová činnosť) a v osobnom živote. Platí teda, že hneď ako máte podozrenie, že vy alebo vaše dieťa zle vidíte do diaľky, objednajte sa u očného lekára, s ktorým sa dohodnete na vhodnom spôsobe korekcie.

Liečba krátkozrakosti

Krátkozrakosť možno riešiť okuliarmi, kontaktnými šošovkami aj operatívne. Na korekciu sa používajú rozptylové (mínusové) okuliarové sklá alebo kontaktné šošovky, ktoré majú konkávny tvar (na okrajoch sú hrubšie než v strede). Vďaka nim sa potom lúče stretávajú až na sietnici a obraz pozorovaného predmetu je ostrý. Okuliare a kontaktné šošovky vadu len korigujú, ale neodstraňujú ju. Niektorí ľudia však pociťujú určité nepohodlie a nenosia ich radi. A to aj napriek tomu, že by aj pri ľahších vadách mali okuliare alebo kontaktné šošovky nosiť stále. Aj nízka krátkozrakosť totiž môže byť príčinou niektorých problémov, ako sú napríklad bolesti hlavy, únava, nepríjemné pocity pri sledovaní filmov, čítaní z tabule a podobne. Problémy sú spôsobené tým, že mozog sa snaží rozmazaný obraz sám upraviť a zrakové centrá musia vyvinúť väčšie úsilie, než keď človek vadu koriguje pomocou okuliarov. Hneď ako začnete nosiť okuliare alebo šošovky, problémy ustúpia. Väčšiu pozornosť by svojim očiam mali venovať krátkozrakí ľudia po štyridsiatke, kedy sa u nich môže objaviť tzv. presbyopia – zhoršené videnie do blízka. V takom prípade potom nezostáva nič iné, len vhodným spôsobom riešiť obidve vady.

Laserové a chirurgické operácie očí

V prípade krátkozrakosti sú pre mnohých ľudí vhodné aj laserové alebo chirurgické operácie. Laserové zákroky riešia dioptrické vady zmenou zakrivenia očnej rohovky. Pri operácii sa teda rohovka upravuje tak, aby sa na sietnici sledované predmety zobrazovali ostro a veľmi presne. Pomocou laserových metód možno vyriešiť nielen krátkozrakosť, ale aj astigmatizmus.

Na našej klinike krátkozrakým pacientom odporúčame laserovú operáciu 

• NeoSMILE Pro
• NeoLASIK HD 

Laserový lúč počas týchto zákrokov presne a šetrne zmení hrúbku rohovky, takže obraz sa potom premieta priamo na sietnici a je ostrý rovnako ako v oku, ktoré nie je postihnuté žiadnou dioptrickou chybou.

Pre niektorých pacientov (pri vysokej krátkozrakosti – nad -10 dioptrií alebo s príliš tenkou rohovkou) nemusia byť laserové metódy vhodné. V týchto prípadoch odporúčame vnútroočné operácie, pri ktorých sa pacientom implantuje fakická šošovka ICL*, ktorá sa zavedie do oka bezprostredne pred očnú šošovku (do tzv. prednej komory oka). Ide o umelú šošovku, ktorá priamo v oku natrvalo koriguje očnú chybu a zlepšuje videnie.

U pacientov okolo 45. roku života, u ktorých sa objavuje presbyopia, je vhodným riešením vnútroočná operácia PRELEX. Počas tohto zákroku sa pôvodná ľudská šošovka nahradí multifokálnou vnútroočnou šošovkou, ktorá zabezpečí dokonalé a ostré videnie, takže vôbec nie je potrebné nosiť okuliare. 

*Ide o zdravotnícky prostriedok. Pre úplné informácie ohl'adom indikácií, kontraindikácií a varovanie si prečítajte návod na použitie a d'alšie dôležité informácie uvedené na stránke edfu.staar.com.